Keď sa robí v chvate a myslí sa na tisíc vecí, ktoré ešte treba: aby mali hostia dostatočne vychladené nápoje, dostatočne teplý gulášik, aby pečivo na stole nevyschlo,,,, a k tomu stojíme za kuchynskou linkou a spracúvavame cesto na koláčik..... úkony, ktoré robíme už vari po tisíc krát.... a predsa..... chybička sa vloudila..... žeby sme si to odobrili takým slabým argumentom : prečo je balenie prášku do pečiva a vanilkového cukru také podobné, resp. také isté a odlišuje sa len tým názvom?!
A tak sa stalo, že miesto prášku do pečiva, ktorý je v takom letnom koláčiku úplne nezbytný, sa do cestíčka dostal vanilkový cukor, ktorý mal ísť až úplne nakoniec na už vyliate cesto na plechu..... o výsledku hádam nemusím ani informovať..... koláčik nevyskočil, ovocie /mimochodom sladké jahody s kyslými ríbezlami / sa vysušilo .....
Sliepky si pochutili, to mi verte.....
Ponaučenie do budúcna : milé gazdinky, veci treba robiť s láskou a nie automaticky, /veď to je už bežná rutina/..... lebo môžeme byť nemilo prekvapkané.... tak ako ja.....
Ale malé posedenie na záhrade v kruhu rodinnnom i priateľskom sa aj tak vydarilo....
Prežite krásny najdlhší deň v roku ......
1 komentár:
xixi aspon tym sliepockam to chutilo :)
Zverejnenie komentára