pozadie

pondelok, 14. januára 2013

ŠEDINY A BOLESŤ

Mala som veľké predsavzatie, že napriek veľmi ťažkému obdobiu ktoré naša rodina v súvislosti s ťažkým ochorením môjho otca prežíva, sa budem zo všetkých mojich síl , ako to len najviac pôjde, tešiť zo života, bo všetci vieme, že staroba a koniec života  jednoducho  k životu patria.
Avšak príbeh ktorý sa udial pred pár dňami mi zobral všetku pozitívnu energiu a postavil ma pred presvedčenie, že dnešný svet je akýsi iný,čudný a divný..... ponúkam Vám na zamyslenie veľmi smutný príbeh môjho otca :
Starý pán bojujúci s obrovskými zdravotnými a psychickými ťažkosťami sprevádzajúcimi ťažké onkologické ochorenie so svojou úžasnou vôlou a silou sa nepoddať , bojovať a zvíťaziť,  bol zrazený na kolená a pokorený pod ľudskú dôstojnosť ..... o to smutnejšia a nepochopiteľnejšia je skutočnosť, že sa to stalo opakovane v priebehu dňa , medzi rôznymi ľuďmi, medzi rôznymi sociálnymi kategóriami..... zažil 5 hodín strachu,beznádeje a trpkého sklamania......5 hodín tápania v snehu vonku..... v ruke stále stískal a nepustil do posledného okamihu obedár s obedom......pre ktorý si išiel tak ako každý deň do seniorského centra.....medzi povedzme seberovných......prvé poníženie už tam....,paňou,ktorá čakajúca v rade za ním náhlu nevoľnosť okomentovala slovami : "taký ožratý sa pre obedy nechodí"....  človek ponížený a ustráchaný, náhle stratený v čase a priestore sa snaží vysvetlovať a  slová "som chorý, veľmi chorý" počujú aj iní..... nič, nič, žiadna odozva....odchádza..... chodí.... hľadá.... cestička toľko krát vyšlapaná k domovu je  úplne zrazu stratená......človek stratený prosí.....vonku, v snehu.....mladí sa ani nezastavili......starší ho pokladajú za viac opitého ako chorého..... nekonečný čas....a vonku stále pribúda snehu a stmieva sa.....stratený človek na pokraji vysilenia sa zloží v bráne neďalekého paneláku na schodoch..... leží tam  premočený,hladný,dehydrovaný , podchladený a veľmi veľmi ponížený..... a v ruke stále stíska obedár s obedom....
Manželský pár vracajúci sa z práce vypočul slová bezvládneho človeka a zaviedol ho do domova.


Prosím, ľudia, čo sa to s nami deje?


Moje srdce hlboko tento príbeh zasiahol....moje srdce plače.....

Vaša  Eva

4 komentáre:

Evík povedal(a)...

Evi taky nechápu...kdyby byl opilý, tak se asi nestará o jídlonosič....to že jsme lhostejní k sobě rovným bych možná někdy pochopila, ale tedy pomoc bych tedy zavolala i bezdomovci...je mi z toho smutno a špatně :-(

Anonymný povedal(a)...

Many local laws only require that your child sit rear-facing until the age of 1 year. [url=http://www.ukdresshop.co.uk]Bridesmaid Dresses uk[/url]
[url=http://www.canadagoosehommes.com]canada goose[/url] The newly added voice input feature also supports navigation with voice support or navigate to different applications with your voice.
in all your life see a . [url=http://www.londongenuinepandora.com]pandora charms[/url] I know that running slowly, like 10-11 kmh the forefoot strike feels a bit unnatural to me. Loosen your belt or, if you're at home, change into more comfortable clothes. The heels are worn down and a tilt on one side of each shoe.
You can even select an online course about the basics; it will doubtlessly be of help to you some or the other time.. [url=http://www.soldesgoosefr.com]Canada Goose Langford Parka[/url] A well-known concert promoter, Gray Bartlett, was among the millions watching and he helped Hayley land a record deal with the Universal New Zealand record label.
Take small breaks during your day at work to ward off deep vein thrombosis. Early movies have stars flaunting their aviators with style. Try limiting fatty meats like beef, starches, and sweets. [url=http://www.promkleidde.com/]mori lee prom dresses[/url]

Anonymný povedal(a)...
Tento komentár bol odstránený správcom blogu.
Mery13 povedal(a)...

Neskutočnééé, ani sa mi to nechce veriť že tu žijú takí ľudia, skôr neľudia...je mi do plaču :-(((