Mala som veľké predsavzatie, že napriek veľmi ťažkému obdobiu ktoré naša rodina v súvislosti s ťažkým ochorením môjho otca prežíva, sa budem zo všetkých mojich síl , ako to len najviac pôjde, tešiť zo života, bo všetci vieme, že staroba a koniec života jednoducho k životu patria.
Avšak príbeh ktorý sa udial pred pár dňami mi zobral všetku pozitívnu energiu a postavil ma pred presvedčenie, že dnešný svet je akýsi iný,čudný a divný..... ponúkam Vám na zamyslenie veľmi smutný príbeh môjho otca :
Starý pán bojujúci s obrovskými zdravotnými a psychickými ťažkosťami sprevádzajúcimi ťažké onkologické ochorenie so svojou úžasnou vôlou a silou sa nepoddať , bojovať a zvíťaziť, bol zrazený na kolená a pokorený pod ľudskú dôstojnosť ..... o to smutnejšia a nepochopiteľnejšia je skutočnosť, že sa to stalo opakovane v priebehu dňa , medzi rôznymi ľuďmi, medzi rôznymi sociálnymi kategóriami..... zažil 5 hodín strachu,beznádeje a trpkého sklamania......5 hodín tápania v snehu vonku..... v ruke stále stískal a nepustil do posledného okamihu obedár s obedom......pre ktorý si išiel tak ako každý deň do seniorského centra.....medzi povedzme seberovných......prvé poníženie už tam....,paňou,ktorá čakajúca v rade za ním náhlu nevoľnosť okomentovala slovami : "taký ožratý sa pre obedy nechodí".... človek ponížený a ustráchaný, náhle stratený v čase a priestore sa snaží vysvetlovať a slová "som chorý, veľmi chorý" počujú aj iní..... nič, nič, žiadna odozva....odchádza..... chodí.... hľadá.... cestička toľko krát vyšlapaná k domovu je úplne zrazu stratená......človek stratený prosí.....vonku, v snehu.....mladí sa ani nezastavili......starší ho pokladajú za viac opitého ako chorého..... nekonečný čas....a vonku stále pribúda snehu a stmieva sa.....stratený človek na pokraji vysilenia sa zloží v bráne neďalekého paneláku na schodoch..... leží tam premočený,hladný,dehydrovaný , podchladený a veľmi veľmi ponížený..... a v ruke stále stíska obedár s obedom....
Manželský pár vracajúci sa z práce vypočul slová bezvládneho človeka a zaviedol ho do domova.
Prosím, ľudia, čo sa to s nami deje?
Moje srdce hlboko tento príbeh zasiahol....moje srdce plače.....
Vaša Eva
